Home

Tešila sa na našich Cigánov, no boli iní, ako očakávala..., Korzar 9. 7. 2011

Mexičanka Samara Colina Borja absolvovala výmenný študijný pobyt na Gymnáziu na Šrobárovej ulici
Tešila sa na našich Cigánov, no boli iní, ako očakávala...

Výmenné študijné pobyty sú u študentov stredných škôl čoraz obľúbenejšie. Rok strávia v inej krajine, kde sa učia nový jazyk, spoznajú iný študijný systém a v neposlednom rade spoznávajú kultúru a nových ľudí. Tak ako aj študentka Gymnázia na Šrobárovej ulici. Mexičanka Samara prišla spoznávať Slovensko vďaka organizácii Rotary Club.

Meno tejto dievčiny priťahuje pozornosť ako prvé a to hlavne vďaka slávnemu psychohororu Kruh. V ňom je Samara dievča zo studne, ktoré vychádza cez dlho šumiacu obrazovku televízora na siedmy deň po tom, ako si dotyčná osoba pozrie zlovestnú videokazetu. Táto Samara má však s tou filmovou spoločné naozaj iba meno. „Áno, áno, vždy, keď sa predstavím, každý hneď povie: Ako kruh, ako kruh," smeje sa temperamentná Mexičanka, ktorá takmer celý rozhovor absolvovala v slovenčine.

„Moji rodičia sa volajú Nora a Gustavo. Mama pracuje ako psychologička a otec je v politike. Môj brat Gustavo študuje na vysokej škole históriu," predstavuje svoju rodinu. "Ja mám 18 rokov a pochádzam z Mexika z mesta Guanajuato. Prišla som sem vlani v auguste študovať na Gymnázium Šrobárova a teraz som v 3. E. Doma som už strednú školu skončila. Milujem maľovanie, kreslenie. Teda, keď sa vrátim domov, chcem pokračovať v štúdiu na vysokej škole, kde by som práve toto chcela študovať. Okrem toho ma veľmi baví aj čítanie kníh."

Mexiko je podľa Samary veľká krajina, kde sú ľudia veľmi temperamentní. „Hovoríme španielsky. Veľa chodíme von, stretávame sa na rôznych oslavách a párty. Radi sa zabávame. U vás sú známe aj naše mexické telenovely," smeje sa. "Milujem moju krajinu, je perfektná."

Kým k nám prišla, vedela len to, čo väčšina cudzincov spoza "veľkej mláky". A to, že niekedy existovalo Československo. „Až tu som sa naučila, že ste Česko a Slovensko a že v Čechách sa hovorí česky a u vás slovensky. Hoci som dopredu nič o tejto krajine nevedela, vôbec som sa nebála. Bola som šťastná, že sem idem, že spoznám niečo nové. Inú krajinu aj kultúru. A sneh, ktorý som tu videla naozaj prvýkrát. Ten je úžasný."

Do Košíc prišla Samar vlani v auguste. „Moja prvá rodina, Pavlovci, ma hneď vzali na prehliadku mesta. Keď som uvidela Hlavnú ulicu, zdalo sa mi, že je tá najkrajšia na svete. Veľmi sa mi páčil Dóm sv. Alžbety, hrajúca fontána i divadlo, jednoducho všetko. Počas prvých týždňov som každý deň spoznávala niečo nové."

Keďže každý výmenný študent vystrieda tri rodiny, aby čo najviac pochytil z kultúry novej krajiny, Samara býva momentálne v tretej. Druhá rodina boli Kovalčíkovci a tretia rodina sú Parovci. „Prvá aj druhá rodina bola ku mne veľmi milá a bola som u nich veľmi šťastná. Aj tretia je super. Majú 15-ročného syna Marcela, ktorý študuje v Košiciach. Dcéra Lenka bola tento rok na pobyte v Mexiku a už sa vrátila."
Rozdielne školy

Na strednej škole v Mexiku má Samara za sebou maturitu. „Celý budúci rok budem pracovať, potom pôjdem na univerzitu. Nemôžem ísť hneď na budúci rok, lebo skúšky sú teraz a ja som ešte tu. Chcem študovať maľovanie a potom politiku. Ako to ide dokopy? Neviem," smeje sa.

Rozdiely medzi školou v Košiciach a v Mexiku sú podľa Samary veľmi veľké. Slovenská slovná zásoba jej na to nepostačovala, preto poprosila spolužiaka Petra, aby jej pri tejto jedinej otázke pomohol prekladom. Základným rozdielom je teda to, že štúdium trvá tri roky. Prvé dva majú všetci rovnaké predmety a v treťom už len tie, s ktorými idú na vysokú školu. Samara najskôr chodila rok na súkromnú školu, potom prestúpila na cirkevnú.

„Moja škola doma (štátna) je omnoho väčšia ako Gymnázium Šrobárova. V 3. ročníku si vyberáme predmety, ktoré sa učíme a tiež si vyberáme, aj to, k akému učiteľovi na ten predmet budeme chodiť. Navyše, každú hodinu sa presúvame do inej triedy. Z toho vyplýva, že u nás ani kolektív nie je taký, ako tu. Máme mnohé aktivity, aké tu nemáte. Napríklad volíme kráľovnú a prezidenta školy, ktorí potom organizujú rôzne párty."

Mexické hodiny trvajú 50 minút, nasledujúcich päť má prestávka, ktorá je určená iba na presun do inej triedy na inú hodinu. Samozrejme, program súvisí s tým, aké si študent vyberie predmety. Či ich má „nasekané" za sebou, alebo má po prvých troch hodinách iné dve voľno. „Ja som chodila do dvoch stredných škôl. V prvej sme napríklad mali normálne zvonenie. Potom som prestúpila na katolícku školu a tam sme mali katolícke melódie, ako napríklad Ave Maria. Ďalším rozdielom je aj to, že nemáme školskú jedáleň. Cez obed máme vždy čas a ideme sa najesť mimo školy. Do reštaurácie, či nejakého bufetu." Rozdiely sú aj v predmetoch. V 3. ročníku, kedy si vyberajú predmety, ktoré budú potrebovať v štúdiu na vysokej škole, majú napríklad možnosť vybrať si technické kreslenie, dizajn, či psychológiu.
Vianoce a sneh

Ako sme už spomenuli, tento rozhovor absolvovala Samara v našom jazyku. Hoci sa za rok naučila dobre slovensky, priznáva, že je to veľmi ťažký jazyk. „Zo začiatku sme chodili na kurzy slovenčiny. Nemyslela som si, že to bude také ťažké. Teraz som však smutná, lebo som sa síce naučila síce slovensky, no v júli idem domov a už sa nebudem mať s kým po slovensky porozprávať. Aj tak dúfam, že tento jazyk nezabudnem..."

Najväčšie problémy robilo Samare skloňovanie, keďže v angličtine ani v španielčine skloňovanie nie je. „Mnohé slová sú pre mňa vyslovovanie ťažké. Napríklad zmrzlina, alebo písmeno t s mäkčeňom. Mám ale veľmi dobrých spolužiakov, pomáhajú mi, keď niečo neviem. Ja si myslím, že neviem dobre po slovensky, ale oni mi stále oponujú, že rozprávam super," smeje sa.

„Keď prvýkrát snežilo bola som veľmi šťastná," spomína Mexičanka na začiatok slovenskej zimy. "Boli sme aj snoubordovať vo Vysokých Tatrách. Bolo to super, aj keď som stále padala. Bude mi to chýbať. My síce máme Vianoce, ale teplé. Tu som prvýkrát zažila Vianoce ako vo filme. So snehom. Na Vianoce máme ako tu vianočný stromček, ale jeme moriaka, nie rybu. Tiež nejaké typické mexické pikantné jedlo. Každý rok je iné. Ale aj vaše jedlo, teda kapustnica, ryba a šalát, mi tiež chutilo. Akurát kapusta. Zjedla som ju, ale je zvláštna. Inak sú sviatky celkovo podobné. Páčia sa mi vaše vianočné zvyky. Chlieb s cesnakom, oblátka s medom. To u nás nie je."

Mexické jedlo sa vyznačuje vysokou mierou pálivosti, čo priznáva aj Samara. „Strašne, strašne mi to chýba. Vy máte všetko také normálne. Veľmi mi chýba niečo naše štipľavé. Vaše jedlo mi chutilo, aj keď je iné. Najviac mi chutili bryndzové pirohy, bryndzové halušky a vyprážaný syr. Tiež mi chutili nápoje ako vinea a kofola, tiež čokoláda Milka, Mila a Horalky."
Tešila sa na Cigánov

Vo voľnom čase spoznávala Samara krásy Košíc, ale aj iných miest Slovenska. „V Košiciach sme boli vo všetkých múzeách, v zoo a na bobovej dráhe. Takisto sme boli v Steel Aréne na majstrovstvách, keď hralo USA so Švédskom. Navštívili sme mestá Bratislava, Levoča, Banská Bystrica i Nové Zámky, tiež Vysoké Tatry, hrady Strečno, Krásnu Hôrku, Spišský hrad... My také nemáme. Keď som tie hrady videla prvýkrát, neskutočne sa mi páčili, pozerala som na ne s otvorenými ústami. Zážitkov si teda odnesiem veľa. Prvé mesiace som sa napríklad veľakrát v Košiciach stratila. Podarilo sa mi nastúpiť na zlý autobus. Musela som sa potom pýtať na cestu."

Zvláštny zážitok sa mexickej študentke spája s našimi Rómami. „Kým som sem prišla, na nete som čítala, že je tu veľa Cigánov. Moja predstava bola taká, že sú to tí kočovníci a tanečnice vo farebných šatách, ktoré tancujú a veštia z ruky. Keď mi to potom kamarátky v Košiciach potvrdili, že tu ozaj sú, tešila som sa, že ich uvidím. Povedala som, že je to super. Oni však nechápali, čo je na tom super a potom mi ukázali tých vašich Cigánov. Zistila som, že je to iné, ako som si myslela..."

Mnoho zážitkov sa Samare spája aj s našimi vlakmi. Mexičania totiž na prepravu častejšie využívajú osobnú automobilovú dopravu. Vlaková tam kedysi bola, ale dávno a krátko. „Páčilo sa mi cestovanie a pohľad z idúceho vlaku. Striedali sa kopce, jazerá, mestá... To bolo krásne."

Doma bude rozprávať aj o jednom našom sviatku, ktorý doma určite nezažije. O Veľkej noci. „To je veľmi &039; tradícia," smeje sa Samara. „Oblial ma &039; aj &039; z hosťovskej rodiny. Ale nebola som veľmi mokrá. Lebo iba s pohárom vody. Ja som sa predtým na internete dočítala, že aká je to tradícia a trochu som sa bála, ako to bude. Nevidela som, ako to vyzerá, keď naozaj oblievajú s vedrami, či vo vani. Ale počula som ako dievčatá u susedov kričia. Určite by som túto tradíciu u nás nezaviedla," smeje sa a dodáva, že u nich Veľká noc je, ale keďže je Mexiko silne katolícka krajina, tak iba na tejto úrovni. Veriaci teda chodia do kostola, iné zvyky nemjú.

Okrem zážitkov si Samara domov donesie aj suveníry. „Otcovi a bratovi som kúpila Tatranský čaj (52-percentný) alkohol a slivovicu. U nás je to, samozrejme, niečo neznáme. Mamke som kúpila bábiku v typickom slovenskom kroji. Ešte plánujem slovenskú vlajku aj tričko. Neviem, či sa mi sem podarí vrátiť. Z Mexika je to ďaleko, ale veľmi, veľmi chcem," dodáva Samara s úsmevom.

Čítajte viac: http://korzar.sme.sk/c/5970070/tesila-sa-na-nasich-ciganov-no-boli-ini-ako-ocakavala.html#ixzz1ZStAT9sh

 
V ziadnom pripade neposielajte emaily na tuto adresu: kos@srobarka.sk