Home

Monitoring

Stužková drahšia ako Paríž

Mnohí rodičia maturantov majú hlavu v smútku. Prvé kroky ich ratolestí do sveta dospelých znamenajú poriadny zásah do rodinného rozpočtu.





Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Táto jedinečná spoločenská udalosť nebýva zadarmo. Ceny šiat, náklady na výrobu stužiek či maturitných oznámení sa každý rok nenápadne, ale isto zvyšujú. Aj fotografovia a kameramani si dnes zapýtajú viac ako v minulosti. Jedným slovom, pre rodičov maturantov nie je stužková vôbec lacný špás. Zákonným zástupcom však nezostáva nič iné, len zaplatiť. Veď kto by svojej ratolesti nedoprial poriadnu stužkovú? Koľko vlastne stojí predmaturitný ples a čo všetko s ním súvisí? Na tieto otázky sme skúsili nájsť odpoveď.





Za šatami do Budapešti

„Na stužkovú sa skladáme už od druhého ročníka,“ hovorí 18-ročná Klára S. z Evanjelického gymnázia J. A. Komenského v Košiciach. Navštevuje piaty, teda posledný ročník spomínanej školy. „Vzhľadom na to, že mesačne sme prispievali do spoločnej kasy, nebude to také hrozné,“ uvažuje ďalej. Podľa slov mladej dievčiny, ktorú čaká stužková 16. novembra tohto roku, trieda už dala nejaké peniaze fotografovi a takisto kameramanovi. „Obom sme vyplatili po štyri tisícky ako zálohu,“ v konkrétnych číslach vykresľuje situáciu. „Jedna videokazeta by mala stáť asi štyristo korún na osobu, samotné fotografovanie takmer dve tisícky. Fotografie si každý zaplatí individuálne. Za jedlo to vychádza šesťsto korún na hlavu,“ vysvetľuje sympatická Košičanka. Ako nám povedala, šaty si nestihla kúpiť, no zamýšľa zájsť do nejakého butiku. Dokonca v zahraničí. „S rodičmi som sa dohodla, že pôjdem do Budapešti. Tu som totiž nedokázala nájsť nič, čo by sa mi páčilo,“ dôvodí Klára, ktorá si róbu za menej ako tri tisícky zrejme nekúpi. „Naozaj chcem poriadne a kvalitné šaty. Otec mi prisľúbil, že ma v tomto nebude obmedzovať,“ spokojne dodáva gymnazistka. My iba doplníme, že v jej prípade treba k cene šiat pripočítať aj cestu z Košíc do hlavného mesta našich južných susedov. Klára síce partnera nemá, no na večierok, ktorý pre každého jej rovesníka symbolizuje akýsi vstup do sveta dospelých, pozýva aj svojho o rok staršieho brata Mareka. Ak pôjde na stužkovú ona, rodičia a súrodenec, iba konzumácia v podniku bude stáť okolo 2 400 korún. Keď prirátame šaty, dostaneme sumu 5 400 korún. A to nespomíname mnoho ďalších vecí. Napríklad stužky, kameramana a fotografa. Podľa našich informácií vytlačenie jedného maturitného oznámenia stojí minimálne tri koruny. Samozrejme v prípade, ak je v triede aspoň tridsať žiakov. Takéto pozdravy sú však pomerne jednoduché, na menej kvalitnom papieri. Klára sa príliš nezamýšľa nad tým, koľko musia rodičia zaplatiť. Skôr ju trápi iné. „Prekáža mi, že máme stužkovú hromadne – tri triedy naraz. Navyše, nemohli sme si vybrať, či chceme stužkovú, alebo ísť na výlet,“ pokrčí plecami.

Drahý vstup do života



Pani Katarína B. z Bratislavy má už odrastené deti, no veľmi dobre si pamätá, koľko musela zaplatiť, aby boli spokojné. „Najprv končil školu syn. Chodil na jedno zo stredných odborných učilíšť v Banskej Bystrici. Pokiaľ ide o náklady, jeho stužkovú nemôžem s dcérinou ani zďaleka porovnať,“ spomína na situáciu spred deviatich rokov. Syn mal predmaturitný ples v Sliači pri Zvolene, v tamojšom kúpeľnom dome. „Za nový oblek som vtedy dala bezmála dve tisícky, za topánky ďalších 600 korún. V triede síce najskôr začali sporiť po 50 korunách mesačne, no potom prestali. A tak som musela doplácať dvetisíc korún. Nemálo peňazí stála aj cesta vlakom z Bratislavy do Banskej Bystrice. Po stužkovej sme mali vybavený nocľah v internáte, čo tiež nebolo zadarmo. O vreckovom, ktoré som dala synovi, aby sa mohol zabaviť so spolužiakmi, ani nevravím. Bola to naozaj nádherná stužková, no náklady na ňu sa vyšplhali takmer na päťtisíc. A to bolo pred deviatimi rokmi,“ dodáva 48-ročná matka dvoch detí. Dcérin „vstup do života“ vyšiel takmer o polovicu menej. „Hoci aj ona potrebovala nové šaty, dalo sa to zvládnuť. Nemuseli sme cestovať ani nikde nocovať,“ uzatvára.



So stužkovou však súvisia ďalšie výdavky. Patrí sa obdarovať pedagógov kvetmi a dobre vieme, že štandardná kytica stojí niekoľko stovák. Veď za tri obyčajné karafiáty s nevýraznou ozdobou zaplatíte v súčasnosti zhruba stovku. Samozrejme, treba počítať s nápojmi. Máme na mysli najmä drinky, ktoré obľubujú stredoškolskí profesori. Niekomu chutí koňak, iný dáva prednosť vodke alebo kvalitnému suchému vínu. Aj takto postupne narastá suma, s ktorou sa musia rozlúčiť rodičia dospievajúcich ratolestí.

Keďže nevyhnutnou podmienkou na usporiadanie stužkovej slávnosti sú primerané priestory, zisťovali sme, koľko stojí ich prenájom. „Vo dvorane je kapacita 100 osôb,“ vysvetľuje prevádzkarka jednej z reštaurácií v centre Košíc. „Za prenájom účtujeme tri tisícky, konzumné sa pohybuje spravidla do výšky 550 korún na osobu, podľa výberu jedál,“ dodáva. V ďalšom vychytenom podniku je situácia trochu iná. „Za aperitív, víno, zákusok a dve jedlá sa platí 600 korún na osobu,“ hovorí vedúci spomínanej prevádzky. Podľa neho je po dohode možné doniesť si aj vlastný alkohol. „Prenájom neúčtujeme. U nás je zvykom, že na záver sa hostia vyrovnajú s obsluhujúcim personálom. To však obyčajne neprekročí sumu 1 500 slovenských korún,“ spresňuje. Banketová sála v inom obľúbenom podniku v historickom jadre Košíc bola už mesiac pred tohtoročnou sezónou stužkových beznádejne vypredaná. „Objednávky prijímame až na budúci rok,“ vysvetľuje nám pani na recepcii. Ide o hotel, kde je cenová politika naozaj dokonale prepracovaná. Všetko prepočítavajú podľa osôb a financií, ktoré sú hostia ochotní platiť za menu na osobu. „Ak máme do 60 hostí a vyberú si menu do 400 korún, musia zaplatiť sedemtisíc za prenájom. V prípade, že je počet osôb vyšší a majú menu v rovnakej hodnote, za prenájom zaplatia o štyritisíc korún menej. Rozhodujúca je cena konzumného. Podľa toho sa suma za prenájom zvyšuje alebo znižuje,“ vysvetľujú pracovníci hotela. Zaujímavá situácia bola aj v istej reštaurácii s kapacitou 120 ľudí. Konzumné tam vyjde zhruba na päť stoviek a za prenájom sa platí až od polnoci. Je to veľmi šikovne premyslené, keďže máloktorá stužková sa končí pred polnocou či tesne po nej. A ako to teda vyzerá v číslach? „Za každú začatú hodinu po dvanástej účtujeme tisícku. Samozrejme, keď ide o nejakých desať minút, berieme to s rezervou,“ vraví prevádzkarka. Menu tvoria dve jedlá, káva a aperitív. Dozvedeli sme sa, že v tomto podniku tiež bývajú stužkové, no nie každú objednávku tu vítajú s nadšením. „Musím povedať, nemáme práve najlepšie skúsenosti s učilišťami. Už sme viackrát zažili, že ich študenti nám tu narobili skazu. Porozbíjali lampy, poháre i taniere. Vonku pred kaviarňou bola tiež poriadna spúšť,“ povzdychne si vedúca. Ako však hovorí, ešte sa nestalo, aby si zničený inventár dali vinníkmi preplatiť. „To určite nie, radšej sa tým učilištiam vyhýbame,“ dodáva. Za posledné dva-tri roky sa ceny v podnikoch za usporiadanie spoločenských večierkov, teda aj stužkových, príliš nemenili. „Ak v niektorých prípadoch stúpli, tak skutočne iba minimálne,“ spresňuje jeden z prevádzkarov.

Nedemokratické móresy?



Poďme teda ešte raz počítať. Podľa zistených skutočností vám dieťa zrelé na vstup do dospelosti, obrazne povedané, zhltne niekoľko tisíc korún. Vo väčšine prípadov si na taký veľký deň sotva oblečie veci, ktoré už dávnejšie „suší“ v šatníku. Priemerný chlapčenský oblek, hoci za akciovú cenu, stojí v lepšom prípade asi 2 500 korún. Pochopiteľne, nehovoríme o luxusnom značkovom saku a nohaviciach z najkvalitnejšej látky. Pri oblečení dievčat je to podobné, často aj drahšie. Ostaňme však pri sume 2 500 korún. Potom sú tu oznámenia. Tie najlacnejšie – po tri koruny za kus – vyjdú na 150 korún. Samozrejme, ak si ich študent objedná 50. Určite nebudeme preháňať, keď povieme, že videokazeta a fotografia môžu pokojne stáť aj tisícku na osobu. Pritom pred desiatimi rokmi stačilo dať kameramanovi a fotografovi dokopy štyritisíc. Dnes je to neraz o 100 percent viac. A ako vyzerá finančné minimum, ktoré predstavujú priestory, kde sa predmaturitný ples uskutoční? Ak rátame, že prenájom podniku, hotela či reštaurácie máte bezplatne, za konzumné aj tak treba zaplatiť spravidla okolo 500 korún. Rodičia, dospievajúca ratolesť plus partner – to sú spolu minimálne dve tisícky navyše. Maturant by mal mať vo vrecku ešte nejakú tú stovku, aby po skončení stužkovej mohol so spolužiakmi z triedy vyzametať najbližší bar... Nezabúdajme ani na to, že súčasťou dobrej zábavy je kvalitná muzika. Sú takí, čo sa uspokoja s diskdžokejom, iní si objednajú živú hudbu. Ceny oboch alternatív bývajú porovnateľné. Aj bez účasti vychytenej kapely však treba počítať približne s troma tisíckami za muziku. Suma sumárum: rodičia musia na stužkovú slávnosť odložiť bokom približne päťtisíc korún.



Okrem finančnej stránky vecí je tu ešte jedna záležitosť. Ako problém ju vnímajú najmä žiaci. Na Slovensku je viacero stredných škôl a gymnázií, kde študenti majú pocit, že ich pedagógovia obmedzujú. Spomenuli sme hneď v úvode jednu z nespokojných dušičiek, ktorej sa nepáči, že učitelia robia zo stužkovej masové podujatie. Vedenie školy často direktívne určí, že „ples dospelákov“ budú mať naraz aj štyri triedy. A akoby toho nebolo dosť, škola prikáže aj to, kde sa bude slávnosť konať. Nehovoriac už o tom, že žiaci nemajú možnosť vybrať si, či dajú prednosť stužkovej, alebo spoločnému výletu. Takýto postup je príznačný najmä pre cirkevné školy. Presvedčili sme sa však, že to neplatí vždy. Košické gymnázium na Šrobárovej ulici je dôkazom. Škola, ktorá na Slovensku patrí medzi top, pokiaľ ide o úroveň a kvalitu výučby, za tridsať rokov iba raz vymenila tradičný dom umenia za iný priestor. Samozrejme, všetky posledné ročníky oslavujú naraz, maximálne v rozmedzí dvoch dní. PhDr. Jana Teššerová, riaditeľka gymnázia, si však nemyslí, že spomínané skutočnosti vrhajú na školu tieň. „U nás je to tradícia, veľkolepé a jedinečné podujatie s jednoznačne vysokou úrovňou. V neposlednom rade aj z finančného hľadiska je takáto alternatíva najvýhodnejšia,“ tvrdí riaditeľka, ktorá pôsobí vo funkcii od roku 1993. „Najmä v porevolučnom období sa vyskytli prípady, keď žiaci a dokonca aj rodičia protestovali proti systému, podľa ktorého už roky organizujeme stužkové slávnosti. Keď som ich však vyzvala, nech navrhnú niečo výhodnejšie, nestalo sa tak. Potom po stužkovej prišli a úprimne mi ďakovali, aké to bolo nádherné a na úrovni,“ spomína J. Teššerová. Ako dodáva, o požiadavke, aby žiaci išli namiesto stužkovej na výlet, vraj ešte nepočula. „Skutočne nikdy. Mimochodom, slávnostné odovzdávanie stužiek nestojí rodičov našich žiakov veľa. Sálu platíme z fondu ZRPŠ, do ktorého pravidelne prispievajú. Pokiaľ ide o ostatné náklady, vychádzajú v stovkách korún na osobu,“ vysvetľuje riaditeľka, ktorá sa tak, ako po iné roky, aj teraz teší na nadchádzajúcu slávnosť.



Ak máte dieťa, z ktorého sa stáva dospelý človek a ostáva mu už len úspešne zvládnuť maturitu, musíte načrieť do peňaženiek poriadne hlboko. Útechou pre tých menej solventných je azda len fakt, že slávnostné odovzdávanie stužiek sa koná raz za život. Samozrejme, všetko závisí od počtu vašich potomkov. Text piesne, ktorú spieva skupina Elán – navždy sa zachová v pamäti stužková... – však ostáva stále aktuálny. Pre rodičov aj pre deti.

Medzi známymi ľuďmi na Slovensku sme našli hneď dvoch, ktorých deťom sa tento rok zaskvie na hrudi zelená stužka s krstným menom. Prvým z nich je Oliver Andrásy. Jeho dcéra Vierka navštevuje v Bratislave evanjelické lýceum. Stužkovú bude mať 16. novembra v priestoroch hotela Kyjev. „Skutočne netuším, koľko presne to bude stáť,“ reagoval slovenský humorista, keď sme chceli vedieť, aký prievan mu dcéra urobí v peňaženke. „Viem len, že si už kúpila šaty, tie vyšli na tri tisícky,“ prezradil muž, ktorého humor asi nikdy neopúšťa. „Už som ju v nich videl a keby to nebola moja dcéra, zrejme po nej pôjdem... Mimochodom, absolútne nedemokraticky ma zvolili jej spolužiaci a tak chtiac-nechtiac musím predniesť príhovor učiteľom,“ povzdychol si O. Andrásy a na záver opäť so žartom dodal, „Prekvapenie príde po polnoci, keď uvidím celkový účet...“

Herec Ivo Gogál má dve dospievajúce deti – syna Jakuba a dcéru Veroniku. Konkretizovať sumu, o ktorú ho onedlho ich „ostužkovanie“ pripraví, nechcel. „Dám toľko, koľko bude treba. Moje deti nie sú náročnejšie, ani skromnejšie ako ostatné. Nie je to ani príliš veľa, ani príliš málo peňazí,“ stručne poznamenal. Obe jeho deti študujú v Bratislave, takže otec nemusí na stužkovú cestovať. Jakub navštevuje konzervatórium, Veronika bilingválne gymnázium. „Jeden má stužkovú v novembri, druhý v decembri. Na obe určite pôjdem a už teraz sa úprimne teším,“ uzavrel Ivo Gogál.

 
V ziadnom pripade neposielajte emaily na tuto adresu: kos@srobarka.sk