Home

Monitoring

Všetci užívajú silu slova, ale nikto nepozná jeho skutočnú váhu

Miša TELEPOVSKÁ

Slovenská debatná asociácia (SDA) vznikla v novembri roku 1999, keď bola na Ministerstve vnútra zaregistrovaná ako neziskové občianske združenie. Zároveň v tom istom roku sa stala zakladajúcou členkou Medzinárodnej vzdelávacej debatnej asociácie (IDEA). SDA svojou činnosťou nadväzuje na tradície akademických debát, ktoré sa na Slovensku rozbehli v roku 1994 pod vedením Open Society Foundation a sieťou Sörösových nadácií ako debatný program Karla Poppera.

Karl Popper sa narodil v Rakúsku, ale celý život sa venoval vyučovaniu a písaniu v Anglicku. Vo svojom najslávnejšom diele - Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia (1945), prezentoval svoju vieru v absolútnu pravdu, ale zároveň podozrieval každého, kto tvrdil, že ju vlastní. Popper veril, že k poznaniu sa dá dospieť postupne a to prostredníctvom dohadov a ich vyvrátenia, prostredníctvom spoločného dialógu. A práve akademická debata uvádza Popperove idey do praxe.

Akademická debata ako taká má jasne stanovené pravidlá, ktoré sú popísané v príručke "Objavovanie sveta debatou" vydanej práve organizáciou IDEA. Základnou vecou, ktorú však o debate podľa Karla Poppera treba vedieť je, že predmetom debaty je tzv. téza alebo debatovateľný návrh (napríklad: Mäkké drogy by mali byť zlegalizované.), ku ktorému sa vyjadrujú dva trojčlenné tímy jeden, ktorý s navrhovanou tézou súhlasí (afirmatívny tím) a druhý nesúhlasný (negatívny) tím. Každý tím disponuje s čistým časom 22 minút, čo znamená, že v tomto čase musia byť prednesené reči všetkých troch rečníkov, plus čas na krížový výsluch od oponentského tímu. Rečníci súhlasného a nesúhlasného tímu sa samozrejme striedajú.

"Debata učí študentov kritickému mysleniu, samostatnosti a schopnosti počúvať aj opozičnú stranu. Učí ich, ako svoj názor podložiť a obhájiť, nenechať sa zahnať do kúta a pritom sa správať voči oponentskému tímu korektne," hovorí Barbora Nádaská, výkonná riaditeľka SDA. Niektorí ľudia sa však ku akademickej debate stavajú ako k niečomu, čo neprináša akékoľvek praktické riešenie. "Nemyslím si, že tieto debaty sú jalové, že neprinášajú žiaden výsledok. Tie decká, ktoré debatujú, sú čím ďalej, tým úspešnejšie nielen v debatách, či už celoslovenských alebo aj zahraničných, ale vedia sa presadiť aj v "osobnom živote". Študujú so skvelými výsledkami, a to aj na takých univerzitách ako Oxford či Harvard. A čo sa "jalovosti" týka... aj keď priamo neriešia problémy, o ktorých debatujú, rastú z nich cieľavedomí a priebojní ľudia, ktorí môžu byť v budúcnosti postavení práve pred túto alebo podobnú otázku."

Aj samotní debatéri nedajú na SDA-čko a debatovanie dopustiť: "Debata a vo všeobecnosti náš debatný klub mi dal strašne veľa. Okrem toho, že som konečne aj ja mohla medzi spolužiakmi povedať, že mám istú záľubu, som bola v prostredí, ktoré "veľmi rado kecalo" tak, ako ja a dalo aj mne možnosť sa vyrozprávať. Ďalšia vec je, že ľudí strašne rada presviedčam a debata je presne o tom. Presvedčiť porotu a v konečnom dôsledku i protivníka o svojej pravde a čo viac, doložiť to i pádnymi argumentmi," prezrádza nám Andrea, členka debatného klubu Gymnázia Šrobárovej. Čo však zaujíma mnohých, je otázka, či nie je debatérovi proti srsti obhajovať stanovisko, ktoré sa nezlučuje s jeho súkromným. Veď v pravidlách debaty je uvedené, že ak je jeden tím v prvom kole tímom nesúhlasným, tak v kole druhom sa stáva tým, ktorý s tézou súhlasí. "Spočiatku sa mi to zdalo ťažké, rozprávať presvedčivo o tom, čomu som vlastne neverila, ale naučila som sa to. Zistila som, že veci nie sú vždy len čierno-biele a že aj ten druhý môže mať v istom ohľade pravdu." Tu sú študenti nútení uznať, že univerzálny monopol na pravdu neexistuje.

SDA každoročne organizuje Slovenskú debatnú ligu, Anglickú debatnú ligu, Letný tábor SDA a Týždeň debatných klubov. Nevyhýba sa ani kontaktom so zahraničím a tak sa najlepší slovenskí debatéri mali možnosť zúčastniť Majstrovstiev sveta v debatovaní, a to aj v predchádzajúcich rokoch. Boli vo Veľkej Británii, v Izraeli, V Pittsburghu, v Singapure, Peru, či Johannesburgu, kde sa diskutovalo v angličtine, a tak je očividné, že sa vedeli uplatniť aj v konkurencii "native speakers". K týmto tradičným akciám sa v minulom roku pridalo aj modelové zasadntie OSN. "Je to vlastne simulácia zasadnutia valného zhromaždenia Organizácie spojených národov. Prihlásené tímy majú pridelenú istú krajinu, musia si naštudovať jej politický systém, ekonomiku, históriu jako aj jej postoj ku globálnym problémom sveta. Následne vypracujú rezolúcu OSN na vopred zadané témy. Počas samotnej konferencie diskutujú, argumentujú a snažia sa dospieť ku kompromisu, ktorý by vyhovolal väčšine zúčastnených krajín. Tohtoročné témy sú veľmi zaujímavé: Hrozba zbraní hromadného ničenia, Klonovanie a Reorganizácia OSN.

 
V ziadnom pripade neposielajte emaily na tuto adresu: ucenie@srobarka.sk