Home

Maturita

HISTORICKÝ PREHĽAD A VÝVOJ MATURITNÝCH SKÚŠOK V ROKOCH 1918 - 1999

V Československej republike 1918 – 1945 sa maturity nazývali “Skúšky dospelosti” (SD) a boli podmienkou vstupu na vysoké školy. Vykonávali sa na úplných stredných školách, písomne z vyučovacieho jazyka, jedného cudzieho jazyka alebo z deskriptívnej geometrie. Ústna skúška sa zo štyroch predmetov vyberaných zo štyroch skupín predmetov, pričom štvrtý predmet určila kandidátovi skúšobná komisia. Z vyšších priemyselných škôl sa maturita týkala stavebných, strojníckych, elektrotechnických a chemických škôl.

V rokoch 1945 – 1948 písomná skúška pozostávala z vyučovacieho jazyka, cudzieho jazyka a ďalšieho cudzieho jazyka alebo deskriptívnej geometrie. Na ústnej skúške bol povinný slovenský (český) jazyk, vlastiveda, cudzí jazyk alebo matematika. Jeden predmet bol určený skúšobnou komisiou a jeden si zvolil kandidát. Po roku 1948 boli prijaté viaceré legislatívne úpravy štúdia na stredných školách (1948, 1953, 1954). Maturitná skúška v písomnej časti sa skladala z vyučovacieho jazyka a ruského jazyka v odborných školách bol súčasťou skúšky aj odborný predmet. Na ústnej skúške boli rovnaké jazyky ako na písomnej, matematika alebo na odborných školách povinný alebo voliteľný odborný predmet a ďalší voliteľný predmet.

V roku 1976 bola schválený Projekt ďalšieho rozvoja československej výchovno-vzdelávacej sústavy. V gymnáziu sa maturitná skúška skladala zo štyroch povinných všeobecno-vzdelávacích predmetov - slovenský jazyk a literatúra, ruský jazyk, matematika, povinne voliteľný predmet, resp. na odborných školách skupina odborných predmetov. Forma maturitnej skúšky bola písomná a ústna, pričom ústna platila pre povinne voliteľný všeobecno-vzdelávací predmet, skupinu odborných predmetov a dobrovoľne voliteľný predmet.

Po roku 1989 sa zmeny dotkli aj problematiky maturitnej skúšky. Od apríla 1991 platí Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 102/1991 Z.z. o ukončovaní štúdia ma stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach a učilištiach v znení neskorších predpisov. Maturitná skúška na gymnáziu sa koná v písomnej a z ústnej forme z vyučovacieho jazyka a literatúry, v ústnej forme z matematiky alebo cudzieho jazyka a v ústnej forme z dvoch voliteľných predmetov, v SOŠ okrem vyučovacieho jazyka a literatúry aj z odborných predmetov a ústnej formy voliteľného predmetu.

V roku 1994 poverilo Ministerstvo školstva a vedy SR prípravou nového projektu maturitnej skúšky Štátny pedagogický ústav a v tom istom čase sa zámerom inovovať maturitnú skúšku začala vážne zaoberať skupina riaditeľov bratislavských gymnázií. Zmena maturitnej skúšky bola podporená aj informáciami zo zahraničia - z Českej republiky, zo Spolkovej republiky Nemecko, z Maďarska, Talianska, Rakúska, Francúzska a ďalších krajín - ktoré okrem nutnosti reformy maturitnej skúšky pomáhali vytvárať aj predstavy o jej možnej budúcej podobe. V roku 1999 sa realizoval Monitor 1999 na vybraných gymnáziách SR z predmetov slovenský jazyk a literatúra, anglický jazyk a matematika. Súčasne bola Štátnym pedagogickým ústavom prezentovaná príprava projektu novej maturitnej skúšky v gymnáziách.

SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ A DEMOGRAFICKÉ PREDPOKLADY REFORMY MATURITNEJ SKÚŠKY.

Proces transformácie po roku 1989 zasiahol aj oblasť školstva. Boli pripravené viaceré programy ďalšieho rozvoja školstva (program do roku 2000, Konštantín, strategické zámery, Milénium...), objavili sa zámery reformovať aj maturitnú skúšku. Tlak na zmenu maturitnej skúšky zvyšovali niektoré zmeny v školskom systéme. Uskutočnil sa prechod na deväťročnú základnú školu, zrovnoprávnili sa štátne a neštátne školy, zaviedlo sa diferencované vzdelávanie. Boli inovované učebné plány a učebné osnovy, došlo k rozšíreniu siete gymnázií rôzneho zamerania i k zmenám v riadení a financovaní základného a stredného školstva, boli zriadené nové vysoké školy. Vzdelanostná úroveň obyvateľstva Slovenska je porovnateľná aj s krajinami EU. Rastie záujem o štúdium na vysokých školách, ale len pätina maturantov sa dostane na vysokú školu.. Najvyšší nárast zaznamenal počet poslucháčov spoločenských vied, kde sú zahrnuté aj právnické fakulty, výrazný pokles nastal u študentov technických vied. Údaje potvrdzujú, že investície do vysokoškolského vzdelania jednotlivcov sú vynikajúcim personálnym vkladom - takmer každý absolvent vysokej školy na Slovensku nájde zamestnanie. Napríklad z celkového počtu nezamestnaných na Slovensku v decembri 1997 absolventi vysokých škôl tvorili len 0,3 %.

Na druhej strane na školstvo mali vplyv aj negatívne sociálno-spoločenské a ekonomické procesy. Nepriaznivý demografický vývoj znamenal pokles počtu šesťročných detí a tým aj pokles počtu žiakov vstupujúcich do 1. ročníka základných škôl i celkového počtu žiakov v nich a po roku 1993 pokles počtu 14-ročných žiakov. Zvrat nastal aj v raste zamestnanosti a vo zvyšovaní úrovne ekonomickej aktivity obyvateľstva. Zamestnanosť začala klesať a znížila sa miera ekonomickej aktivity pracovníkov so základným vzdelaním a stredným vzdelaním bez maturity. Súčasne rástla zamestnanosť a ekonomická aktivita absolventov stredných škôl s maturitou a vysokých škôl. Vážnym problémom sa stala nezamestnanosť absolventov škôl. Medzi základné príčiny nezamestnanosti absolventov patrí zánik predchádzajúceho centrálno-direktívneho systému distribúcie pracovných síl, čiastočná odtrhnutosť výchovno-vzdelávacej sústavy od potrieb praxe, absencia praktických skúseností a odbornej praxe a kumulácia životných štartov - pracovného a manželského.

Zapojenie Slovenskej republiky do integračných tendencií Európskej únie predpokladá implementácia legislatívnych noriem EÚ. Zmeny sa budú týkať hlavne opatrení súvisiacimi so vzájomným uznaním odbornej kvalifikácie, zosúladenia učebných plánov a učebných osnov, vrátane implementácie problematiky európskej dimenzie a zakomponovania problematiky mnohokultúrnej a mnohonárodnostnej Európy i rozvoja jazykového vzdelávania. V súvislosti s integráciou do EÚ sa vytýčila ako jedna z hlavných priorít príprava žiakov jazykovo zdatných s cieľom aktívneho ovládania aspoň jedného cudzieho jazyka a predpokladá sa aj harmonizácia obsahu vzdelávania na úrovni stredných resp. vyšších odborných škôl.

 
V ziadnom pripade neposielajte emaily na tuto adresu: ucenie@srobarka.sk